Vychádzka
Jazda v teréne v skupine ľudí je nebezpečná tým, že veľa koní túži bežať s davom a nechcú sa nechaťzastaviť. Akonáhle sa rozbehnú ostatný, začínajú byť nervózny, keď ich jazdec nechce pustiť, poskakujú namieste, pred tlakom oťaží uhýbajú do strán, fŕkajú, niektorí mlátia hlavou do strán alebo ňou hádžu hore adole, aby sa vymanili z kontaktu a mohli vziať roha. Na takomto koni si človek nikdy nie je istý.
V teréne tiež číhajú mnohé nebezpečenstvá, ako zakopnutia a upadnutie koňa. Nikdy s koňomnebežte na hrubých nerovnostiach, kôň môže poraniť seba i jazdca. Keď si zlomí vďaka vašejnerozvážnosti nohu, nie je cesty späť. Navyše môže jazdca aj zavaliť, polámať mu rebrá alebo rovno prerušiť miechu a ochrnie. Vždy je potrebné myslieť dopredu a nehne kone tryskomvpred po malej lúke, keď viete, že hneď za rohom je Zoran poľa. Tiež necválat po mokrejtráve, zvlášť ešte na šikmej lúke, necválat vôbec na akomkoľvek kĺzavom povrchu. Tu platia pravidlá ako pre jazdu autom. Jazdec musí prispôsobovať jazdu povrchu pôdy po ktorej skoňom ide. Nikdy necválejte vo vysokej tráve, nikdy neviete, kto tam nechal nejaký stroj nasekanie, kde tam vznikla diera od nejakého hlodavca alebo kde vyhĺbil krtko krtince. O tovšetko kôň môže zakopnúť a spadnúť.
Ďalšia vec, na ktorú je potrebné myslieť je to, že kôň nikdy nemyslí dopredu a nikdy neberie ohľad na svojho jazdca. Nepočítajte s tým, že kôň sa vyhne vetve, ak vie, že sa tam zmestí. To, že vy s ňou dostanete po hlave, už ho nezaujíma. V teréne sa človek často stretáva s všelijakým porastom a ak kone nenavedie na väčší kruh, tak s vami prebehne vetvami alebo aj krovím ako kôň na obrázku č.1 . Tiež sa nespoliehajte na to, že kôň vždy odhadne vzdialenosť od stromu, okolo ktorého sa chystáte profrčet ako na slalome. Počas tejto plavby, na obr č.2 to našťastie dopadlo dobre. Tiež kôň nikdy nemyslí dopredu v tom, že síce teraz beží po dobrej pôde, ale za chvíľu bude musieť spomaliť, pretože sa blíži bahno alebo hrudy. Aj keď vie, že tam je pole a vidí ho, a aj keď vidí tú mláku, do chvíle, než tam vstúpi nepremýšľa o tom, že sa mu tam niečo môže stať. Kone začnú spomaľovať až keď už sú v probléme až po uši. Zrazu zakopáva a zastaví. Aj keď mláku často prebehne a riskuje tak, že si namláti. Na bahne sa totiž pošmykne zo všetkého najľahšie. Oveľa ľahšie, než napríklad na snehu (ak pod ním nie je ľad, to je zasa kapitola sama pre seba) .
Ďalej sa tu naskytá možnosť toho, že kôň bude bujný viac, ako ste zvyknutí. Kone si radiposkočí, zakozlují, vyhodí, zvlášť v rýchlejšom tempe a keď jazdec stratí kontakt s koňom. Zahodí opraty, kone nakopne, hurá letíme a potom už leti len jazdec. Teda nikdy nelítejte akosplašení s koňom, ktorého nepoznáte a tiež mu nikdy nepovoľujte opraty. Ak chcete cválať, držte ho na oťaži s neustálym kontaktom. Niečo iné sú jazdci, ktorí sú na vyčíňanie svojho koňauž zvyknutí, alebo sú schopní sa s bujným koňom vysporiadať.
Na vyjížďce se také kůń častěji leká. Najednou je tu popelnice, která tu předtím nebyla, z prava i z leva jedou autobusy, odněkud může vyběhnout pes a vyplašit vám koně, všude mohou číhat bagry, stroje a jiné šelmy, kterých se kůń bude bát. Proto je důležité s takovým koněm chodit ve skupině ostatních klidných koní, kteří mu pomohou strach překonat. Ideální je, když to dokáže sám jezdec, ale kůň jezdci ne vždy důvěřuje.Možnosti jsou dvě. Buď koni hlavu otočíme od toho hrůzostrašného předmětu a snažíme se ho zaměstnat, nebo pokud máme hodně času, nebo to jinak nejde, necháme koně předmět si pořádně prohlédnout, mluvíme na něj klidným hlasem a snažíme se ho přesvědčit, že bagr ho skutečně nesežere. Chodit s plachými koňmi po silnici je docela risk.
Vždy je lepšie jazdiť na koni v skupine, pre prípad, že sa niečo stane. Na začiatku a na konci jazdia skúseníjazdci, uprostred začiatočníci. Na vychádzke sa začiatočníkov sa chodí za sebou, pretože chôdza vedľa sebakoňa podnecuje k pretekaniu a väčšinou keď ide prvý kôň krokom, ostatní sami nevystrelí.
Keď jazdec spadne, je dobré, keď skupina zastaví. Kôň oslobodený od jazdca sa len nerád bude vzďaľovať od svojich druhov.Kopaví kone chodia vždy ako posledný. Ak sa dostanú k sebe, snažíme sa kone zamestnať, aby nemal pomyslenie na kopanie po ostatných, popr. mu otočíme hlavu na druhú stranu.
Nikdy neskáčeme neznáme prekážky, kým sa nepresvedčíme, že odskok aj doskok je bezpečný. Tiež jevhodné, ak idete sami, oznámiť presnú trasu, kadiaľ pôjdete, pre prípad, že sa kôň vráti sám, alebo sa nebudedlho vracať nikto, aby ostatní vedeli, kde vás hľadať.Po ceste chodíme vždy po pravej strane a dávameprednosť tak, ako by sme boli cestné vozidlo. Chodíme po pravej strane. Ak je zlá viditeľnosť, či už hmla alebotma, nosíme reflexnú vestu, aby nás vodiči včas zbadali a mohli tak prispôsobiť jazdu situaci.Na cestechodíme VŽDY za sebou. Ak prechádzame vozovku, musíme počkať na úplné voľno, pretože keď prejdú dvajajazdci a tretia zostane na inej strane, môže sa stať, že kôň bude chcieť bežať za ostatnými, bude robiť jazdcoviproblémy a oboch tým ohrozí.
Mali by ste tiež udržiavať rozostupy pre prípad pádu jazdca, aby ho ostatní nepošliapali a tiež preto, keď konev predu spomalí, aby ich tí so slabšími jazdcami nepřeválcovali. Ideálne zoskupenie jazdcov je jeden skúsenýjazdec a začiatočníci, alebo skupina zkušenějších jazdcov. Neodporúča sa napríklad vychádzka s tromiskúsenými jazdcami a jedným začiatočníkom, pretože tí skúsení si budú chcieť zabehať a začiatočníkovi hrozípád, keď svojho koňa nezvládne, ak teda nemá náramného kľuďasa
zdroj: internet